Štandard realitnej služby pri predaji nehnuteľnosti
Aký servis má klient pri predaji svojej nehnuteľnosti dostať od realitnej kancelárie a makléra?
Štandard definuje odporúčaný rozsah a obsah realitnej služby pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti na Slovensku. Vychádza z empiricky nameraného očakávania klientov (prieskum Realitnej únie SR) a z porovnania so zahraničnými štandardmi v tejto oblasti. Výsledky prieskumu uvádzame nižšie.
Povinné služby pri predaji nehnuteľnosti
Štandard tvorí dvanásť podslužieb a predstavuje minimálny, povinný rozsah realitnej služby pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Sprostredkovateľ ich poskytuje bez osobitnej doplatkovej odmeny, v rámci dohodnutej provízie. Ich neposkytnutie predstavuje odklon od profesijného štandardu.
1Založenie vzťahu s predávajúcim - písomná sprostredkovateľská zmluva (79,5 %)▸
2Analýza a odporúčanie predajnej ceny (77,6 %)▸
3Fotografie nehnuteľnosti vyhotovené sprostredkovateľom (76,9 %)▸
4Inzercia na realitných portáloch (79,4 %)▸
5Obhliadky nehnuteľnosti so záujemcami (80,2 %)▸
6Zabezpečenie (rezervačnej) dokumentácie (85,3 %)▸
7Zabezpečenie zmluvnej (transakčnej) dokumentácie advokátom alebo notárom (82,3 %)▸
8Osobná prítomnosť sprostredkovateľa pri podpise kúpnej zmluvy (86,0 %)▸
9Prítomnosť sprostredkovateľa v banke pri vybavovaní platby (76,9 %)▸
10Sledovanie priebehu katastrálneho konania (77,3 %)▸
11Prítomnosť sprostredkovateľa pri protokolárnom odovzdaní nehnuteľnosti (81,9 %)▸
12Prítomnosť sprostredkovateľa pri prepise médií na nového vlastníka (57,7 %)▸
Doplnkové (nadštandardné) služby pri predaji nehnuteľnosti
Položky č. 13 až 18 - základná úprava priestoru pred fotografovaním (54,1 %), marketingová propagácia nad rámec bežnej inzercie (51,7 %), homestaging (46,0 %), videoprezentácia (45,0 %), vypracovanie daňového priznania (39,6 %) a zabezpečenie profesionálneho fotografa (39,4 %) - zostávajú mimo záväzného základu štandardu. Ich hodnota totiž nespočíva v odstránení právneho, technického či procesného rizika obchodu, ale vo zvyšovaní estetickej a marketingovej atraktivity ponuky nad rámec toho, čo si vyžaduje riadne a zodpovedné sprostredkovanie predaja.
Povinné služby chránia klienta pred rizikom. Doplnkové služby zvyšujú rýchlosť predaja a dosiahnutú cenu.
Kým povinné služby (č. 1 až 12) tvoria nevyhnutné minimum, bez ktorého by klient niesol riziko, doplnkové položky predstavujú investíciu, ktorej rozsah a návratnosť závisia od konkrétnej nehnuteľnosti, cieľovej skupiny záujemcov a dohody s klientom - nie od univerzálnej povinnosti sprostredkovateľa. Práve preto sa v praxi často viažu na formy spolupráce s vyššou mierou servisu, akou je najmä exkluzívne zastupovanie, kde si realitná kancelária môže vzhľadom na istotu návratnosti nákladov dovoliť ponúknuť klientovi širšiu paletu nadštandardných služieb výmenou za jeho výhradnú dôveru.
Prieskum očakávaní klientov realitných kancelárií
Štandard vychádza z reprezentatívneho prieskumu Realitnej únie SR z roku 2018, v ktorom 1 208 respondentov - súčasní aj potenciálni klienti realitných kancelárií - hodnotilo mieru očakávania jednotlivých čiastkových úkonov realitnej služby na škále 0 až 10. Namerané hodnoty boli prepočítané na percentuálny podiel a zoradené zostupne podľa intenzity klientského očakávania.
Štandard nie je teoretickou konštrukciou, ale odrazom skutočných očakávaní slovenského trhu.
Miera očakávania jednotlivých služieb realitnej kancelárie
Podiel respondentov, ktorí danú službu považujú za súčasť realitnej služby — kliknutím na legendu kategóriu skryjete alebo zobrazíte
Zdroj: Realitná únia SR, prieskum 2018, n = 1 208 respondentov. Profesijný štandard poskytovania realitnej služby pri predaji nehnuteľnosti.
Realitný trh potreboval spoločné meradlo
Slovensko na rozdiel od Česka (zákon č. 39/2020 Sb.) a ostatných krajín EÚ nemá osobitný zákon, ktorý by upravoval samotný obsah a rozsah realitnej služby. Neexistuje teda právna norma, ktorá by riešila otázku, čo má sprostredkovateľ klientovi za svoju odmenu reálne dodať. Rozsah služby, ktorú si dve rôzne kancelárie účtujú za porovnateľnú províziu, sa preto môže líšiť diametrálne - a klient to spravidla zistí až vo chvíli, keď je už neskoro na to niečo zmeniť.
Tento stav škodí celému trhu: seriózni sprostredkovatelia sú cenovo porovnávaní s tými, ktorí neposkytujú ani základ, a klienti nemajú spoločný jazyk, ktorým by si vedeli povedať, čo majú od služby žiadať. Realitná únia SR preto vytvorila štandard, ktorý toto meradlo zavádza - nie na základe dohadov, ale na základe merateľných očakávaní samotných klientov realitných obchodov.
Medzinárodný kontext
Štandardizácia realitného sprostredkovania sa v zahraničí opiera o tri odlišné nástroje: dobrovoľnú technickú normu, stavovský (asociačný) štandard a zákonnú úpravu.

Právny rámec štandardu
Štandard má povahu odborného odporúčania (best practice) pre realitných sprostredkovateľov a nemá nahrádzať všeobecne záväzný právny predpis ani technickú normu. Zámerne sa nevyjadruje k výške ani k štruktúre provízie ani k iným obchodne citlivým parametrom - vymedzuje výlučne obsah a kvalitu služby, nie podmienky hospodárskej súťaže medzi jednotlivými RK, aby sa predišlo riziku z pohľadu noriem na ochranu hospodárskej súťaže (zosúladený postup súťažiteľov).
Spracované: december 2018, aktualizované september 2026

